Lucia Oleňová získala v roku 2019 ocenenie Maľba roka VÚB a v roku 2020 ukončila štúdium maľby na VŠVU u profesora Ivana Csudaia. V nasledujúcom príspevku nás autorka prevedie posledným rokom svojej tvorby, z ktorej vzišla aj aktuálna výstava Znovunájdená krajina, ktorá momentálne prebieha v galérii DOT. a ktorej diela nájdete aj v našom obchode s umením.
Na čom si pracovala v priebehu posledného roka?
Pracovala som na maľbách, v ktorých som sa venovala štúdií krajiny. Motív krajiny ktorý znázorňujem, som sprvu hľadala na mnohých miestach Slovenska. Nakoniec som sa rozhodla, maľovať v lokalite Malých Karpát, Devínskej Kobyly a Sandbergu, pričom Sandberg sa stal ústredným motívom tejto série obrazov. Je to miesto, ktoré je spojené s mojím životom už od detstva, keďže som vyrástla v Devínskej novej Vsi.
Čo zobrazujú tvoje maľby a akou technikou si primárne tvorila?
Maľby zobrazujú miesta, ku ktorým mám citlivý vzťah a v mojej tvorbe predstavujú posun k novým vyjadrovacím formám. Preto som sa rozhodla nanovo zmapovať túto krajinu, a nájsť pre ňu správnu formu vyjadrenia a jej stvárnenia.
Pozorovanie prebiehalo tak, že som priamo na mieste maľovala štúdie krajiny, a snažila som sa tam stráviť čo najviac času s blokom papiera. Primárne som maľovala akvarelové štúdie na papier, cez ktoré som hľadala vhodnú formu vizualizácie krajiny. Veľkou výzvou bola aj samotná práca v ateliéri, keďže krajina ktorá ma obklopovala celým svojím priestorom, v ateliéri mizne a existuje iba v mojich spomienkach.
Čo je charakteristické na obrazoch k výstave Znovunájdená krajina, ktorá práve prebieha v galérii DOT. a ľudia ju môžu sledovať online?
Na maľbách, ktoré som vytvorila v rámci série Znovunájdená krajina, som maľovala výrazné línie, ktoré som čerpala z akvarelových štúdií. Obrysová linka obkresľuje tvar mohutných blokov vápencovo pieskových skál, ktoré sa nachádzajú na Sanbergu. Zjavujú sa na obraze, niekedy sú hlboko ukryté pod vrstvami maľby, inokedy boli maľované ako posledné, ala prima do mokrej vrstvy. Tvarujú a vpíjajú sa do seba, ako časové vrstvy na skalách. Prítomná je výrazná tvarová deformácia, ktorá prechádza z línií skál až k obrysom kvetov. Smer štetca kopíruje tvar a vedie môj pohľad od detailu k celku.
Charakteristickou farebnosťou tejto série malieb sú pieskové tóny, zemité tmavé odtiene v organickej štruktúre v kontraste s bielou. Farebnosťou vychádzam z miesta, ktoré zobrazujem. Zámerom bolo vyvolať dojem sypkosti, nestálosti a premenlivosti hornín. Mohutné skaly rozmiestnené na prvej úrovni vyzerajú ako čierne sopečné kamene, v ktorých sa ukrývajú skameneliny.
Na viacerých maľbách je prítomný svetelný kontrast, ktorým som sa snažila zvýrazniť ostré línie skál. Pracovala som s riedkymi olejovými vrstvami, ktoré som na seba nanášala. Týmto spôsobom som vytárala pohyb vody mora, ktoré sa v tejto krajine kedysi nachádzalo a formovalo ju. Štruktúra symbolizuje rôznorodosť povrchu geologických útvarov, ktoré sa tam nachádzajú. Oproti predchádzajúcej tvorbe je tu prítomná výraznejšia práca s ťahmi štetca. I keď ťahy sú jasné a určité, krajina ktorú zobrazujú, ostáva v rovine abstrakcie. Akvarelové štúdie na rozdiel od malieb, pri ktorých je prítomné vrstvenie, sú všetky vytvorené v jednom ťahu štetca.
V kompozícií som využívala viaceré prístupy ako napríklad, zrkadlenie sa, delenie do horizontálnych a vertikálnych blokov ako aj centralizáciu na stred plátna.
Vlnenenie kontúr posilňuje pokojnú atmosféru malieb a ustáluje ich rytmus. Pohyb v obrazoch má sypký a tekutý charakter.
Čo považuješ za hlavný nosný prvok v tvojej tvorbe?
Počas posledných rokov som si zvykla na nepohodlie krajiny v ktorej tvorím. Nepohodlie sa postupne stáva hlavným nosným prvkom v mojej tvorbe, a prostredníctvom neho hľadám prirodzenosť a úprimnosť vo svojom maliarskom prejave. Pri maľbe v plenéri sa cítim uvoľnenejšia a viac istejšia ako v ateliéri. Moja cesta k vytvoreniu diela je nepoznačená cesta. Vo svojom autorskom programe, hľadám stále nové teritória, kde môžem riskovať a hľadať ďalšie prístupy v tvorbe.
Svoje pôsobenia momentálne nachádzam na prvý pohľad v jednoduchej téme ako je maľba v prírode. Súčasnosť nám však ukazuje, že príroda je stále naliehavejšou témou. Stále výraznejšou črtou v mojej tvorbe je cesta ktorou dielo vytváram. Dokončenie diela je len formou ako sprostredkovať túto cestu k vytvoreniu diela.
Čo plánuješ /prípadne ťa čaká/ v oblasti tvorenia najbližšie mesiace?
Momentálne intenzívne pripravujem inštaláciu v sakrálnom priestore, ktorá bude s presahmi aj do iných médií. Ako ďalšiu mám naplánovanú spoluprácu s hudobnou skupinou na artworku k albumu.
Máš sen vystavovať niekde v zahraničí?
Samozrejme by som rada v budúcnosti vystavovala aj v zahraničí, bude si to žiadať ale ešte veľa práce. Pre hľadanie konkrétnych miest je zatiaľ priskoro.
Motivuje ťa niečo tvoriť, keď momentálne nemáš žiadnu inšpiráciu?
Inšpirácia trvá len okamih, potom je proces maľby o udržiavaní tohto prvotného vnemu. Preto som zvyknutá nespoliehať sa len na inšpiráciu ale skôr na svoju pracovnú rutinu.
Čomu sa rada venuješ okrem maľovania?
Okrem maľovania veľmi rada počúvam alternatívnu elektronickú hudbu ako je napríklad Aphex Twin alebo PRIE100R, zo súčasnej klasickej hudby si veľmi rada pustím Maxa Richtera. V posledných mesiacoch som sa začala venovať aj hre na klavír. Z kníh, obľubujem diela klasických autorov svetovej literatúry ako sú napríklad Anna Karenina, Smäd po živote, Stepný vlk, Portrét Doriana Greya. Páči sa mi na nich vybrúsenosť motívov ako aj veľmi pekný jazyk a myšlienková prepracovanosť. V súčasnosti mám rozčítanú Sofiinu voľbu od Styrona.
